reklama

Privatizovať úrad práce?

Deň čo deň (pravdepodobne až do najbližších parlamentných volieb 2016) nás bude pán premiér a spol. postupne „kŕmiť“ rôznymi „dobrôtkami“ zo sociálneho balíčka. Samozrejme nezaháľa ani pán minister práce a podobne, deň čo deň ma presviedča, ako veľmi mu záleží na znižovaní nezamestnanosti resp. zvyšovaní zamestnanosti. Teda neodolal som a rozhodol som sa, ponúknuť mu jeden návrh, ktorý určite funguje a mohol by mu v tej námahe pomôcť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Úvodom musím napísať, že všade vo svete, kde našli odvahu a učinili tak, teda „sprivatizovali“ služby zamestnanosti (rozumej v našej terminológii úrad práce bez „sociálnych vecí“), výrazne tak pomohli zvýšiť zamestnanosť.

Pretože som mal možnosť vidieť aj zažiť podobné veci na vlastnej koži, pokúsim sa tu v krátkosti opísať, ako by to mohlo fungovať. Veci opísane nižšie, sme s kolegami pilotne odskúšali aj na Slovensku v rokoch 2001 až 2003. A čuduj sa svete, fungovali. Mohlo by ísť o akýsi transfer inovácii do nášho systému zamestnanosti. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Čo by sme mali teda robiť?

V prvom rade by si mal štát zadefinovať ciele v oblasti zamestnanosti. Čo chce dosiahnuť? Napríklad akú mieru zamestnanosti v akom časovom horizonte chce dosiahnuť resp. na akú mieru nezamestnanosti v akom časovom horizonte má konkrétna cieľová skupina nezamestnaných klesnúť. Obrazne povedané, zadefinuje si dom, aký by chcel mať (aké okná, strechu, podlahy...). Koľko financií je „ochotný“ na to vyčleniť. Možno tak zisti: „ Aha, tak naprojektovaný dom máme takto, ale financií iba toľko, asi by sme mali dať inú strechu, alebo okná, podlahy..., jednoducho použiť iné materiály.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Štát by si mal ponechať iba kontrolnú činnosť nad službami zamestnanosti.

 Je dobre si uvedomiť, a potvrdzujú to aj skúsenosti zo zahraničia, že model „čím viacej ľudí pracujúcich s nezamestnanými“ napr. na Úrade práce, v zásade neznamená lepšiu, kvalitnejšiu prácu a menej nezamestnaných. Naopak model menej ľudí, lepšie zaplatení rovná sa kvalitnejšia práca.

Základné podmienky, ktoré je potrebné splniť:

  • Štát by mal zadefinovať štandardy práce s jednotlivými skupinami nezamestnaných napr. mladými ľuďmi, ľuďmi s postihnutím, krátkodobo nezamestnanými, dlhodobo nezamestnanými...

  • Zadefinoval by taktiež štandardy kvality práce, ktoré musí spĺňať poskytovateľ služieb zamestnanosti. Poznámka: So Slovenskou úniou podporovaného zamestnávania sme spracovali štandardy kvality, ktoré majú spĺňať organizácie, ktoré chcú poskytovať služby podporovaného zamestnávania. Je možné ich použiť ako matricu pri príprave ďalších štandardov (pre ďalšie cieľové skupiny resp. organizácie, ktoré chcú s nimi pracovať)

  • Následne na to organizácie, ktoré chcú poskytovať služby zamestnanosti, musia splniť jednotlivé štandardy.

  • V rámci štandardov bude stanovený aj tzv. minimálny štandard, ktorý musí splniť organizácia, ktorá chce získať licenciu.

  • Teda organizácia, ktorá spĺňa štandardy, môže požiadať štát o poskytnutie licencie (povolenia) na poskytovanie služieb zamestnanosti.

  • Štát vyhlási tender na poskytovanie služieb zamestnanosti napr. pre konkrétny región, pre konkrétnu cieľovú skupinu.

  • Organizácie, ktoré majú licencie, sa môžu prihlásiť do tendra pre konkrétny región, pre konkrétnu skupinu alebo aj pre viacej regiónov alebo skupín, ak na to majú povolenie.

  • V konkrétnom regióne môžu byť poskytované služby pre tu istú cieľovú skupinu viacerými (rôznymi) poskytovateľmi.

  • Poskytovateľ môže byť neziskovka (n.o.), s.r.o.-čka, akciovka., obec, mesto alebo aj štátna alebo verejnoprávna organizácia, ktorá ma na to povolenie.

  • Kontrakt medzi štátom a poskytovateľom sa podpisuje na niekoľko rokov napr. na 5.

  • Kvalita organizácie, ktorá poskytuje služby zamestnanosti, je hodnotená napr. počtom hviezdičiek. Teda, napr. za minimálny štandard dostane jednu hviezdičku (ako je to napr. pri hoteloch). Vyšší štandard, kvalitnejšia práca = viac hviezdičiek. Organizácia, sa hodnotí pribežne, podľa stanovených kritérií (štandardu). Nie je to teda jednorazová záležitosť. V procese poskytovania služieb môže prísť o hviezdičky resp. ich aj získať. 

  • Klient má tak uľahčené rozhodovanie, hlavne v prvej fáze, kedy si možno nevie vybrať organizáciu, ktorá mu poskytne služby zamestnanosti (hviezdička mu napovie J )

  • Financovanie je na „hlavu klienta“= finančné prostriedky idú za klientom, ktorý si vyberie licencovanú inštitúciu, ktorá mu poskytne službu.

  • Model financovania:

  • Model č.1 Organizácia, ktorá podpíše kontrakt so štátom je financovaná za každého umiestneného klienta v dohodnutej výške. Pracovné miesto musí byť udržané minimálne pol roka. Poznámka: Toto motivuje organizáciu intenzívne pracovať s nezamestnaným. Čím viacej zamestnaných za kratší čas, tým skôr sa dostane k financiám pre poskytovateľa služby.

  • Model č. 2

  • Štát určí presný počet nezamestnaných, s ktorými bude kontrahovaná organizácia pracovať, napr. 100. Do toho počtu je možné započítať aj osoby, ktoré si udržali ohrozené pracovné miesto, získali vzdelanie, rekvalifikáciu. Vzdelávanie a rekvalifikácia je uznaná iba vtedy, ak preukázateľné smeruje k zamestnaniu resp. k získaniu napr. živnostenského listu.

Organizácia musí „kontraktačnému orgánu“ preukazovať:

  • Preukazuje sa spolupráca so zamestnávateľmi

  • Realizujú sa priebežné mesačné vyhodnotenia.

  • Ďalej sa vykonávajú polročné súhrne vyhodnotenie napr. do 15.7. a celoročné súhrne vyhodnotenie do 31.1.

  • Financovanie je formou štvrťročných záloh v dohodnutej výške na základe predloženého (konečného/celkového) rozpísaného rozpočtu, ktorý je súčasťou kontraktu. Jeho celkovú (maximálnu) výšku nie je možné meniť. Zmena je možná iba smerom dole.

  • Prvá záloha je uhradená do 15 dní od podpisu zmluvy.

  • Podmienkou poskytnutia ďalších záloh je predloženie priebežného zúčtovanie poskytnutých finančných prostriedkov (po ukončení štvrťroku) a to najneskôr do 30.6., ďalšej zálohy najneskôr do 30.9., ďalšej najneskôr do 31.1. Zálohy sú však viazané na plnenie kritérií. Hlavné kritérium je umiestnenie klienta v práci.

  • V prípade, že výška vyúčtovaných poskytnutých financií nebude zodpovedať výške poskytnutej dohodnutej zálohy, výška následnej zálohy sa upraví o rozdiel súčtu výšky poskytnutej a súčtu zúčtovaných súm, najviac však do výšky schválenej (kontrahovanej) ďalšej zálohy a neprekročenia celkového schváleného rozpočtu (v kontrakte).

  • Od zmluvy (kontraktu) je možné odstúpiť, a to v prípade porušenia zmluvne dohodnutých podmienok (napr. neplnenie podmienok= % zamestnaných klientov)

  • Náklady, ktoré nie sú zahrnuté v rozpočte sa nepreplácajú. Rovnako ani nadčasy a odstupné.

  • Nepoužité financie alebo financie, ktoré neboli použité v súlade s rozpočtom (boli použité za iným účelom) sa musia vrátiť.

  • Rozpísaný rozpočet na ďalší rok je potrebné predložiť do 30.9. aktuálneho roku.

  • V 100% výške sa preplácajú mzdy a odvody a iné personálne/osobné náklady, ktoré priamo súvisia s prácou s klientom.

  • Administratívny personál sa prepláca v dohodnutom % (určí sa podielom, ktorým sa podieľa na tomto kontrakte)

  • Tovary a služby v dohodnutom % alebo aj napr. do 100%, ak priamo súvisia s prácou s klientom.

  • Úspešnosť organizácie ( a zároveň naplnenie zmluvných podmienok) sa ráta, ak počas roku je minimálne 30 % klientov (v priamej starostlivosti organizácie) umiestnených v práci resp. je udržané ohrozené pracovné miesto.

  • Jeden pracovník (v kontrahovanej organizácii) má v stálej starostlivosti priemerne 20 osôb, maximálne po dobu jedného roka. K tomu sa môžu pripočítať rôzne krátkodobé prípady.

Podobný model bol pilotne odskúšaný aj na Slovensku v rokoch 2002-2003. Úspešnosť poskytovateľov služieb zamestnanosti počas roka bola od 30% do 60%. Náklady v prepočte na hlavu klienta boli o mnoho nižšie ako na úradoch práce. Ak sa dobre pamätám priemerne 25 Eur/klient/mesiac. Pre ilustráciu uvádzam, že umiestniť do pracovného pomeru jedného dlhodobo nezamestnaného klienta so zdravotným postihnutím trvalo priemerne 6 mesiacov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  • Model č.3  Je model č.1 alebo 2 s tým, že rozdiel je iba v tom, z ktorého zdroja je služba financovaná a akým pomerom napr.: štát, VÚC, obec, EÚ alebo Sociálna poisťovňa ...

Organizácia, ktorá poskytuje služby zamestnanosti je kontrolovaná nielen pri ukončení kontraktu, ale aj v procese. V prípade priebežnej kontroly (v čase trvania kontraktu), ak organizácia neplní nastavené kritéria, prichádza o kontrakt.

Toto je hrubý náčrt a o detailoch sa môže diskutovať. Chcem zdôrazniť, že toto nie je utópia, ono to skutočne vo svete funguje. Jednoducho existuje na to know-how. Najviac sa mi však páčilo ako to funguje v Austrálii.

 P.S. ...aj u nás to už bolo pilotne odskúšané a fungovalo to, len neviem, kde sa to „zaseklo“...ešte v roku 2004 a „zaseknuté“ je to doteraz :-)

Teda záver? ...moja odpoveď na otázku v nadpise blogu je: „Úrad práce, resp. služby zamestnanosti, odporúčam určite odštátniť, alebo ak chcete privatizovať.“

Ľuboš Sopoliga

Ľuboš Sopoliga

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  1x

...venujem sa rodine, vzdelávaniu, neštátnym službám zamestnanosti, sociálnym službám a Slobode a Solidarite https://www.linkedin.com/in/lubosh-sopoliga-54b69565?trk=nav_responsive_tab_profile Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu