Ako fungovali čarovné prútiky...

Autor: Ľuboš Sopoliga | 19.11.2014 o 20:59 | Karma článku: 3,49 | Prečítané:  723x

Hneď na úvod musím priznať, že ten môj prútik zjavne nefungoval :-) Asi preto, že som žiadny ani nemal, tak ako som to písal na: http://sopoliga.blog.sme.sk/c/367858/o-carovnych-prutikoch-alebo-aby-sme-nepremarnili-svoju-sancu.html. Zdalo sa mi však, že počas volebného týždňa som ich predsalen niekde zahliadol.

Ale poďme poporiadku.

 „..ja seno nežeriem“. Takto nejako sa pred nedávnom nechal počuť pán poslanec Hlina. Môžem s ním iba súhlasiť a dodať, že ja tiež nie. Rozmýšľal som, či to nebude práve tou inou stravou, ktorú konzumujem, že vidím veci inak a iné veci. Možno som zahliadol aj silu čarovného prútika. Moji spolurodáci ma však ubezpečili, že to vidia až nápadne veľmi podobne.

 

No a čo som to vlastne videl? Videl som čierne ovce aj biele vrany. Muža, čo s kvetom rozdával rany. Videl som obchod s láskou a tanec vína. Matku, čo zlosťou kojila syna. Videl som múdrych vládcov kráčať pešo. Vedľa na koni cválal si šašo. Videl som zlého starca a mladosť starú. Aj deti, čo sa na vojnu hrajú. (ICHTHYS, 1991)

 

Videl som chudobu, aj tých, ktorí z nej žijú. Videl som zlé rozhodnutia, ktoré chudoba prináša. Videl som núdzu, ktorá núti znova a znova inak konať. Videl som aj vôľu, ale nebola to vlastná. Videl som strach, ktorý mal veľké oči. Videl som ilúziu, pravdou sa chcela volať. Videl som organizovanú nezodpovednosť, pomocou sa nazývala.

 

Veľa som aj počul. Počul som o hrobe, ktorý som si vraj vykopal svojím rozhodnutím. Ale ja som videl aj iný hrob, ktorý je už viac ako 2000 rokov prázdny a ten mi dáva nádej na zmenu. Videl som aj cestu do pekla, tá však bola dláždená dobrými skutkami a cnostnými činmi, bez myšlienky. Videl som aj pýchu, ktorá predchádza pád. Videl som proroctvá, ktoré zlyhávajú aj ľudí, ktorí sa s tým vyrovnávajú. Videl som aj vieru, ktorá prinášala množstvo kreatívnych nápadov.

 

Videl som aj malý zázrak, detské ihrisko, čo začalo nám rásť doslova pred očami. Videl som aj náhodu, ktorá toho veľa urobila práve vo volebnom týždni. A videl som aj mnohé iné veci...

Epilóg :-)

Vážení priatelia, videl som ako sa v týchto voľbách stalo neviditeľné viditeľným a práve preto, by som Vám chcel poďakovať za podporu. Zvlášť Vám, ktorí ste mohli a prejavili ste svoju vôľu tým, že ste mi dali svoj hlas. Tieto voľby boli, minimálne pre mňa, určite cennou skúsenosťou a takou malou sondou do duše Hanušovčana.

Minulé voľby (2010) neprišlo voliť v Hanušovciach približne 1000 obyvateľov. Ostatné voľby (2014) cca 1300 Hanušovčanov. Je to veľká skupina ľudí, ktorá pravidelne nevolí už cca 4 volebné obdobia dozadu. Prečo? ...hm, ťažko povedať. Možno, že práve takto chceli prejaviť svoj názor. Je to skupina ľudí, ktorú som chcel zvlášť osloviť, ale zjavne sa mi to nepodarilo J Teda súhrne cca 77% Hanušovčanov volilo iného kandidáta ako víťaza resp. neprišlo voliť vôbec. Určite však môžeme byť vďační, že sa voľby konali. Boli to slobodné voľby (teda dúfam). Práve vďaka udalostiam pred dvadsiatimipiatimi rokmi sme sa mohli minulú sobotu slobodne rozhodnúť o ďalšom možno „smer-ovaní“ nášho mesta. Rozhodnutie občanov rešpektujem a staronovému primátorovi blahoželám.

 

S úctou Ľuboš Sopoliga

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?