Organizovaná nezodpovednosť

Autor: Ľuboš Sopoliga | 17.6.2014 o 21:32 | Karma článku: 10,81 | Prečítané:  1628x

Je dávno po hodine dvanástej, možno takto nejako by začal klasik. Alebo ináč, možno takto:

 

  • „Nemáš požičať 50 centov. Na autobus. Potrebujem sa dostať domov. O dva týždne ti ich vrátim, keď dostanem výplatu.“
  • „Nepoznáš niekoho, kto by mi požičal 500 Eur. Na úroku nezáleží. Hoci aj 100% zaplatím navyše. Budem splácať každý mesiac, ver mi, určite. Ak nezaplatím do zajtra, tak ma odpoja od elektriky“. ...o deň neskôr. „Nezohnala som ich. Vypli ma. Neviem čo mám robiť... Dcéra sa pripravuje na štátnice. Sedíme pri sviečkach.“

  Toto je výber z rozhovorov dvoch učiteliek s viac ako 20 ročnou praxou. Ich deti študujú na vysokej škole, popri škole pracujú a posielajú rodičom peniaze... doslova na prežitie. Novozvolený prezident SR vo svojom inauguračnom prejave, hovoril asi aj o nich, keď povedal, že: „ A v mnohých prípadoch je skutočným hrdinstvom žiť slušne a aspoň nejako prežiť.“ Toto sú naši novodobí hrdinovia, ktorí majú odvahu napriek všetkým okolnostiam nevzdať to a ďalej dennodenne pracovať s vidinou, že raz sa to možno zmení k lepšiemu.

 

  • „Pani Adamova, čo je to s vaším synom? ...Nechodí do školy, a ak príde, v tom lepšom prípade, vylihuje na lavici, alebo obťažuje spolužiačky a nadáva učiteľom.“ „Pan učiteľ, každé rano ho pošilam, namuj dušu do školy. Znam ja kadzi chodzi? Odkedy muž umrel, je dajaky precitlively. Každe rano mu dam 60 centy, žeby sebe daco kupil.“ „Mamo de mange jeg cigaretľu (Mama daj mi cigaretu)!“,  mama vytiahne cigaretu a pred všetkými žiakmi mu ju dá. „To nemyslíte vážne pani Adamova?“- „Taaa znace pan učiteľ, un kec pokuri, taaa je taky kľudnejši.“

 

  • „Pán učiteľ, pučšce me vonka. Ja še takoj vracim, isce. Pytam vas šumne, pušce me“, prosila žiačka. „Načo potrebuješ ísť von Gizela?“, spýtal sa učiteľ. „Ja ľem pokurim a še takoj vracim. Už nemožem vytrimac. Pajce jak še trešem.“
  •      Polovica triedy polihuje na lavici, je ospalá a niektorým je zle, zvracajú. Druhá polovica triedy do školy ani neprišla, učiteľ sa tomu čuduje. „Čo sa s vami deje, čo vám je? “ Časť triedy, prítomná len svojím telom a  ešte stále v alkoholovom opojení odpovedá: „...aaale fčera sme mali bašavel. Kamarátka oslavovala narodzeniny. Do rana sme šedzeli.“ Učiteľ na to: „Načo vôbec chodíte do školy?“ „...joooj z povinojsci.“ „Taaa znace, tu ne je aspoň nuda a daju nam aspoň daco žisc“ „...hej žisc, šak to jak pre psi jedzene. Tooo take mame jisc?!“, prekrikujú sa žiaci.
  •     „Margitko, prečo nehrabeš seno?“, pýta sa učiteľ. „...a vy preco nehrabece pan učiteľ? ...zadarmo budzem robic, ne?“ –„...pan učiteľ, ale šak doma nerobim, taaa tu budzem robic, ne?!“ „...a šak u nas na Brehu (v osade), nichto nerobi a tote co by chceli, taaa i tak robotu nemaju!“, pohotovo reagujú žiaci.
  •      „...pan učiteľ, vam hutorim takoj, že kec nepujdzeme na počitače taaa vam budzeme robic na zlosc“ –„...ucekneme domu“ „...heeej, k....e ja už idzem.“
  •      „Pani Slávka čo je s tou vašou dcérou?“ - „...aaa co s ňu, naj ju beru do ústavu. Lenivá je, lem vylihuje, nič nepomože doma. Šicko jej treba pod nos dac. Lem za chlopami by chodzila. –„...pani Slávka, lenže najprv Vás do väzenia zoberú“ –„...naj me berú aspoň budze pokuj“. –„...a ty, čo na to hovoríš Gizela?“ – „...aaaa, v ustave mi budze lepši. Budzeme tam spolu, ne Margitko?!“ „...aaa aj tak me po dvoch rokoch pušča.“ „...vydržte chodiť do školy. Veď už iba 2 mesiace a končíte deviaty ročník a budete mať pokoj.“

  ...a tak sa z triedneho učiteľa stáva byrokrat. Píše upozornenia o nedbalej školskej dochádzke a predvolania rodičov. Každý mesiac, týždeň, deň. Len aby nezmeškal nejaký termín, inak bude „prúser“. Píše trestné oznámenia, žiadosti o začatie priestupkového konania, robí pohovory s rodičmi, robí z nich zápisy, píše charakteristiky. Raz na ÚPSVaR, potom na mesto, obec, políciu... V tom „lepšom“ prípade sa dostane aj na výsluch. Úrady spolu nekomunikujú, veď každý z nich má svoj zákon. Dni pribúdajú, a ani sa nenazdáte a žiak má za sebou 9 až 10 „krásnych“ rokov na škole a základné vzdelanie vo „vrecku“. Ostane po ňom hŕba popísaného papiera. Zákon bol dodržaný. Všetci, vrátane spolužiakov a šťastného absolventa školy, vidia, že sa v podstatne nič nestalo, že je všetko OK, že takéto správanie je tolerované. Vážení toto nie je neobjektívny a skreslený obraz, toto je realizmus.

 

     Naše školstvo je maslom na hlave nás všetkých a detto všetkých našich doterajších vlád, skrz celé politické spektrum. Naše školstvo sa nazýva plno organizované, s tým môžem len súhlasiť. A aby som to upresnil, dianie v školstve môžem s pokojom Angličana nazvať „plne organizovanou nezodpovednosťou“. Túto nezodpovednosť organizuje štát a my občania jej dávame legitimitu vo voľbách. Tak si teda štát uzurpuje aj v tejto oblasti určovať trendy a správny smer. Udeľuje istoty prostredníctvom svojho straníckeho establišmentu. Poniektorí sme čakali aj na neviditeľnú ruku trhu, že trh všetko vyrieši. Tá ruka asi nie je všemocná, nezasiahla. Doteraz sa jej to nepodarilo a pravdepodobne v dohľadnom čase sa jej to ani nepodarí, pretože v krátkej budúcnosti sa takéto naše školstvo stane náhrobným kameňom našej republiky.

Všetky doterajšie riešenia od roku1989, nazývané reformami, boli iba akýmsi krátkodobým riešením, ktoré rýchlo vytváralo a vytvára nové problémy. Pripadá mi to ako 40 ročné putovania biblických Izraelcov po púšti z Egypta. Lenže toto nie je putovanie po púšti na konci ktorého je zasľúbená zem. Toto je blúdenie po púšti s fatamorgánou na konci. Biblický Mojžiš sa s generáciou, s ktorou vyšiel z Egypta, nakoniec do zasľúbenej zeme nedostal. Nebolo mu to dovolené. Bolo mu však dovolené nazrieť do nej. V tom lepšom prípade to bude podobne aj s nami.

Máme za sebou 25 rokov blúdenia. Jedna generácia už vyrástla. Je to stratená generácia, plná dojmov z experimentov. Mojžiš ani Áron sa nenašiel. Oni cieľ poznali. My však nie. Naša vláda sa pasuje do roly Mojžiša a Árona. My k nej dennodenne vzhliadame ako na zlaté teľa, že sa im to podarí. Lenže tu by Ronald Reagan povedal, že vláda nie je riešením našich problémov, vláda je tým problémom.

        Celé naše vzdelávanie sa zredukovalo na získavanie titulov a naháňanie kreditov na strane pedagógov. Úlohou pedagóga je však v prvom rade učiť, vzdelávať a samozrejme aj vychovávať deti. Určite nie naháňať žiakov „kdesi po vatrisku“, aby boli takí láskaví a prišli do školy, keďže im to zákon ukladá.

Ak by som si odmyslel všetky zodpovednosti, spomínaných jednotlivých spoločenských štruktúr, tak ma dosť trápia aj tie milióny eur, ktoré štát vynakladá na financovanie vzdelávanie nových a nových sociálnych pracovníkov. Samozrejme, vyštudovaných na „prestížnych“ univerzitách kdesi s prepáčením v „Pečovskej Novej Vsi“. S údivom sledujem kariéru týchto ľudí, ktorí ako inak, úspešne ukončili tieto školy. Dnes majú už doktoráty. Klobúk dole. Kedysi však mali problém ukončiť učňovku. Dnes sú však z mnohých vážení úradníci, policajti... s ďalšou kopou papiera pod pazuchou, pobehovaním po meste a výhovorkami ako sa čokoľvek nedá. Ja viem, je to ich americký sen, ktorí dokázali zrealizovať na Slovensku, netreba im závidieť. V poriadku, rozumiem tomu, veď behanie budí dojem práce a používať správne heslá a rovnaké názory je jediné čo sa pravdepodobne naučili. My ich však potrebujeme v teréne, nie na úrade. Ich úlohou je byť nápomocní aj pri riešení takýchto problém v školstve. Kde sú? Na miestach, kde by ste ich očakávali určite nie. Česť výnimkám.

       Vzdelávanie a výchova sú kľúčové pre spoločnosť preto, lebo sú o hodnotách. Prispievajú k morálnemu profilu mladej generácie. Tu nedochádza len k výchove mládeže, ale zároveň sústavou prácou s dospelými, ich rodičmi, aj k ich formovaniu, ktoré je určite na prospech spoločnosti. Nie je preto možné učiť čokoľvek a nemôže to robiť ktokoľvek.

Prebuďme sa!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?