business like classroom or classroom like business

Autor: Ľuboš Sopoliga | 13.5.2014 o 15:53 | (upravené 13.5.2014 o 16:41) Karma článku: 5,47 | Prečítané:  414x

... alebo firmy nebojte sa zamestnať dobrého pedagóga. Predpokladám, že sa zhodneme na tom, že pre normálny vývoj dieťaťa je okrem genetiky, výchovy a mnohých iných faktorov, dôležité tiež vzdelávanie. Obdobie vzdelávania v čase povinnej školskej dochádzky je jedným z kľúčových období vo vývoji dieťaťa. Toto obdobie zásadne určuje aj jeho smerovanie v ďalšom  živote, a to nielen po profesionálnej stránke. Väčšina našich detí na Slovensku absolvuje vzdelávanie v školách. Sú to školy, ktoré historicky nadväzujú na reformu, ktorú zrealizovala ešte panovníčka Mária Terézia.

Tu by som sa pri nej aspoň „jednou“ vetou zastavil. Myslím si, že to bola historicky asi jediná reforma na našom území, ktorá veľmi jasne, jednoducho a zrozumiteľne zadefinovala, čo chce dosiahnuť v oblasti vzdelávania. ...a to, aby deti vedeli čítať, písať a počítať J Sú to jasné a merateľné kritéria. Nemusia zasadať žiadne expertno-odborno- a čo ja viem aké komisie na rôznych najnižších aj najvyšších úrovniach, financované zo štátnych, európskych alebo neviem ešte akých rozpočtov, aby to vedeli jednoznačne zmerať. Žiadne vágne definície o cieľoch, podmienkach, rozsahoch, obsahoch, formách, o veľkosti papiera, farbe pera, ktorým treba písať a do ktorej strany je potrebne správne škrtať triedny výkaz alebo triednu knihu atď.

Je všeobecne známou pravdou na Slovensku, že naše školstvo je diplomaticky povedané v zložitom stave, aj keď sa mi na jazyk tisne skôr slovo agónia. Akoby povedal analytik, je vysoko pravdepodobné, že školstvo sa v krátkej budúcnosti stane náhrobným kameňom našej ekonomiky. Lenže ako sa hovorí v športovom žargóne, ešte „stále žijeme“,...ešte že tak.

Z času načas zaznejú z radov pedagógov, nielen alternatívne alebo menej ambiciózne plány ako školstvo nasmerovať k pozitívnej zmene. Domnievam sa však, že kompetentní si asi nie sú celkom istí, či pedagógovia sú tou pravou spoločenskou skupinou, ktorá tomu rozumie.

Schopnosť našich pedagógov prežívať v prostredí školy ako to opisujú napr. „hlasy z listu učiteliek z východu“ je obdivuhodný. Prečítať si ho môžete na: http://janmacek.blog.sme.sk/c/301577/Otvoreny-list-uciteliek-z-vychodneho-Slovenska.html.

Poctivosť a ešte stále ochota pedagógov zotrvať v školstve, nie práve preto, ale napriek tomu, aby nám to všetkým nepadlo rovno „na hlavu“, mi skôr pripadá, akoby ešte stále nestratili zmysel pre humor. Je to určite tiež dôkaz toho, že sa zameriavajú viac na problém ako na seba, aj keď ide v mnohých prípadoch skutočne o život. Môžeme byť vďační, že takýchto ľudí ešte máme.

 

Dobrý pedagóg je dobrý líder. Ovláda umenie riadiť (manažovať), dokáže viesť, je kreatívny, inovatívny, flexibilný, je dobrý motivátor. Ak si prečítame, akúkoľvek mienkotvornú literatúru, ktorá sa venuje ekonomike a riadeniu ľudských zdrojov alebo podniku dočítame sa, čo všetko potrebuje dobrí líder, manažér. V skutočnosti, je to však to, čo dobrý pedagóg má už zo svojej podstaty a samozrejme nevyhnutne to vo svojej dennodennej práci využíva.

 

V rôznych médiách sa môžeme dočítať, že súčasná ekonomika, nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách, ak sa „neprepadáva“, tak v tom lepšom prípade ukazuje spomalený rast. Múdre hlavy jednotlivých krajín hľadajú odpovede ako z toho von. Hľadajú, novú vlnu energických, tvorivých a inovatívnych ľudí, ktorí naštartujú hospodársky rast a začnú tvoriť nové pracovné príležitosti. Tomuto procesu môžu pomôcť kreatívni, inovatívni ľudia. Toto je skutočne výzva a zároveň príležitosť aj pre pedagógov, aby vytvorili priestor pre riadenú zmenu k lepšiemu. Naša škola a školstvo, v ktorom pedagógovia pracujú im tento priestor možno nechtiac vytvorila. Vážení pedagógovia, nebojte sa vykročiť a ponúknuť svoje služby v biznis sektore. Viem, o čom hovorím.

Pre tých, ktorí o tom už uvažujú, ale ešte nenabrali dostatok odvahy urobiť rozhodujúci krok vpred, bude patriť tých niekoľko slov nižšie. Pre tých, ktorí by predsa len ešte nachvíľu radi zotrvali v škole, mám tiež zopár slov.

Poďme najprv k prvej skupine, teda k tým, ktorí uvažujú o zmene.

Na pedagogickej fakulte ste sa určite učili, v rámci terminológie, čo znamená slovo pedagogika. Pre osvieženie pamäti slovo pedagogika (piadagogos) pochádza z Grécka. Znamená viesť, doprevádzať dieťa, niekoho. V antickom grécku, tak označovali otrokov, ktorí doprevádzali synov svojich pánov do školy a starali sa o nich. O pedagógoch ako otrokoch teraz písať nebudem, možno na budúce. Doprevádzali teda synov svojich pánov a to preto synov, lebo dievčatá  sa vtedy verejne nevzdelávali. Neskôr už z latinského slova paedagogus sa používa vo význame učiteľ, vychovávateľ. Tu by som zdôraznil kľúčové slová viesť, doprevádzať. Jednou z kľúčových úloh takého manažéra vo firme je robiť podobne ako pedagóg, teda viesť, doprevádzať ľudí k nejakému cieľu.

 

Odbočím teraz ešte nachvíľu k tomu, čo ma vlastne inšpirovalo k písaniu týchto riadkov. Pred nejakým časom som mal, pre mnohých asi nie veľmi zaujímavú záľubu. Denne som sledoval a čítal formulácie požiadaviek na pracovné miesta pre stredný a vyšší manažment zverejnené na rôznych pracovných web stránkach. To, čo som sa tam dočítal, je jedeným z dôvodov, prečo píšem tento blog. Teda, tento materiál bol inšpirovaný ľuďmi z HR sektoru, ktorí tvrdia, že napríklad priemyselnú firmu môže riadiť iba strojár, ekonóm, právnik alebo v tom najhoršom prípade personálny manažér.

 

Ale poporiadku. Tak ako som už vyššie spomínal, dobrý pedagóg a možno zvlášť špeciálny pedagóg, je dobrý líder a manažér. S dôrazom na slovo dobrý. Samozrejme, ak je vynikajúci, o to viac. Teda, hneď v úvode sú vylúčení tí, ktorí do tejto kategórie minimálne dobrí nepatria. Myslím si, že nepatria tu hlavne takí, ktorí pedagogický proces neberú ako povolanie („robím to z presvedčenia“) ale iba ako zamestnanie, zdroj akého - takého príjmu, alebo keď ma už nikde inde nechceli, tak budem aspoň pedagógom, tam aj tak nikto nechce pracovať.

 

Uvedomte si však vážení pedagógovia, čo dokážete. Ako iste viete, vyučovanie vyžaduje zložitý súbor schopnosti a zručností. Ako pedagóg (učiteľ) pracujete súčasne s veľkým množstvom premenlivých faktorov. Je ich omnoho viac ako v ktoromkoľvek inom povolaní. Napr.:

- záujem o učenie

- sebadôvera

- vnímanie toho, čo je dôležité

- postoj voči škole

- rozumové schopnosti

- predošlé výsledky

- skúsenosti na ktorých môžete stavať

- rodinný a spoločenský život

- užívanie drog, liekov ...

- špeciálne potreby

- mohli by sme pokračovať ďalej a doplniť ďalšie a ďalšie, ale kvôli ilustrácii to aj stačí.

Ak si uvedomíte, že máte v triede 20 alebo 30 žiakov a každý jeden žiak je jedinečná osobnosť a povedzme, že nie každý žiak je odhodlaný ísť za tým istým cieľom, ktorý ste stanovili a vynásobíme to vyššie spomínanými faktormi, vznikne vám pekná spleť rôznych rovín vzťahov, postojov, myslenia, nálad, schopnosti, zručnosti atď. To všetko dokáže pedagóg zmanažovať, dotiahnuť do finále, teda do cieľa, na konci ktorého je, akoby manažér povedal, konkrétny „produkt“. Teda znova to zopakujem, jedným z cieľov pedagóga je učiť a pomáhať ľuďom dosiahnuť ich ciele. Čo analogicky vo firme robí manažér. Ako by povedali naši anglický hovoriaci priatelia, mohli by sme to prirovnať: Business Like Classroom or Classroom Like Business.

 

V tejto časti to bude viacej Business Like Classroom ako Classroom Like Business.

Firmy, nebojte sa zamestnať dobrého pedagóga, alebo prečo je dobrý pedagóg vhodným kandidátom na lídra, manažéra nielen priemyselného podniku

Raz, keď som sa venoval, vyššie spomínanej záľube, natrafil som na jeden inzerát. Inzerát bol pracovnou ponukou na pozíciu vyššieho manažéra podniku. Kritéria, ktoré musel spĺňať záujemca, mi pripadali, akoby hľadali dobrého, skúseného pedagóga. Až v kolónke podmienky vzdelania bolo uvedené: strojárske alebo ekonomické J Nuž čo, pomyslel som si... Jedným z ďalších kritérií, bolo kritérium nasledovné „...preukázateľná praktická skúsenosť s Problem Methods Solving“. Vzhľadom k tomu, že som hneď na prvýkrát neporozumel tomu, čo vlastne hľadajú resp. čo to znamená, vyhľadal som si to na internete.

Čo som zistil?

Zistil som vlastne, že sú to veci, ktoré sa budúci pedagógovia bežne učili na pedagogickej fakulte ešte v 90-tych rokoch minulého storočia a predpokladám, že aj skôr. Používali však slovenský termín. V slovenčine, aby sme tomu rozumeli, sú to rôzne kreatívne metódy riešenia problémov. Spomeňte si pedagógovia, ako ich pri svojej práci dennodenne optimálne používate. No je možné, že ani neviete, že to čo robíte, sú nejaké kreatívne metódy riešenia problémov. Jednoducho to používate bez toho, aby ste sa nad tým zamýšľali, lebo je to pre vás tak prirodzené (ako by povedal klasik), ako dýchať vzduch. Sú to veci, ktoré ste sa učili a ktoré zadefinoval, zosumarizoval, taxonomicky rozdelil napr. pán Osborn (brainstorming), Philips (metóda Philips 66), heuristická metóda Fustierovcov, Nadlera, Polyu alebo metóda CPS, synektika Gordona, metóda tezaurov, DITOR, tvorivé úlohy podľa Gehlbacha alebo napr. matrice Expolárcie R.P. Povilejka atď.  Teraz už viete, že sú to nejaké scenáre postupov a to napr. algoritmy alebo heuristiky. Využíva sa pri nich buď konvergentné myslenie, ktoré vedie k jednej správnej odpovedi, alebo k spoznaniu najlepšej odpovede z rozličných možných odpovedí. Alebo sa využíva divergentné myslenie, na konci ktorého je viacero odpovedi, možnosti alebo riešení. No a tam, sa vlastne odhalí, alebo vytvorí niečo nové. Ide o „mnohosmerné myslenie“. Pán Miron Zelina by k tomu všetkému ešte dodal, že „...každá divergentná úloha je tvorivá, ale nie každá tvorivá úloha musí byť divergentná“ J Pri heuristike sú to metódy, činnosti, postupy, kde je potrebné riešiť tvorivé úlohy. Využíva sa tu divergentné myslenie. V praxi sa však pedagóg môže stretnúť tiež pri metóde pokus a omyl alebo využívanie rôznych metód podmieňovania.

Budem teraz trocha písať tak, ako by som hovoril iba k tebe, milý pedagóg. Teda tieto metódy by si vedel veľmi pekne využiť napríklad pri kreovaní alebo inovovaní nejakého výrobku napr. v strojárskej firme, kde by si viedol skupinu zamestnancov, odborníkov, alebo by si správnym kladením otázok (čo bezpochyby denne využívaš) ich priviedol k riešeniu krízovej situácie. Ospravedlňujem sa, že som ti začal tykať, to  som sa iba nechal uniesť myšlienkami.

Teda ešte raz, s úctou a vykaním. Ako pedagóg máte teoretické, ale aj praktické skúsenosti s prácou s ľuďmi v skupinách, v špecifických situáciách, poznáte ako fungujú rôzne vzťahy, čo analogicky by ste využívali pri práci v rôznych organizáciách. Pri manažovaní ľudských zdrojov je veľmi dôležité hlboké pochopenie týchto vzťahov. Ste zvyknutý spolupracovať a počúvať, čo vám ľudia hovoria. Dokážete perfektne odprezentovať nové veci a motivovať skupinu ľudí k realizácii. Vašou výhodou môže byť tiež odstup od problému nejakého priemyselného podniku napr. od výroby čo dáva možnosť iného pohľadu na vec.Takto podobne to tiež vidí jeden z vrcholových šéfov koncernu Volkswagen. Máte dobre vyvinutú intuíciu čo v mnohých prípadoch je veľké plus, hlavne v dnešnej situácii, keď čítame, že ekonomiky priemyselných podnikov hľadajú inovatívne riešenia. Dokážete napríklad hluchoslepému žiakovi vysvetliť, aby išiel kúpiť napr. CocaColu, nie nejakú vodu, nápoj ale konkrétny „abstraktný pojem“. Vaša fantázia a vnútorná dynamika je obdivuhodná. Rozpoznáte podstatu a ostatné eliminujete. Veci dokážete zjednodušovať a zamerať pozornosť na podstatné. Organizujete čas, priestor aj zdroje. Stanovujete obmedzenia, určujete pravidlá. Definujete ciele krátkodobé aj dlhodobé, ale na druhú stranu ste aj majstri improvizácie. Pracujete na zmene postojov, správania, ale aj produktivity vášho tímu a to všetko s ohľadom na strategické ciele a hospodárenie. Dokážete podporiť nápady ľudí s ktorými pracujete, z chýb sa poučiť a vyvarovať sa im v budúcnosti. Skrátka, v budúcnosti pracovať lepšie a efektívnejšie. Aktívnym prístupom, svojím usmernením dávate možnosť zrodu nových myšlienok svojho tímu (študentov), dokážete ich jednoducho „prichytiť“ pri tvorbe dobrých nápadov a podporiť ich v tom. Často trpezlivo načúvate čo vám váš tím hovorí a jazykom, komunikáciou, ktorej rozumie, modifikujete, usmerňujete procesy k spoločnému cieľu. Nespúšťate z očí stanovené ciele aj pri nadšení, odhodlaní, ktorým tím aktuálne prechádza. Delegujete a učíte delegovať úlohy, budujete sebadôveru a zodpovednosť. Viete spájať tak rôznorodých ľudí k jednotnému cieľu. Častokrát máte menej ako 45 minút nato, aby ste presvedčivo, zrozumiteľne, stručne vysvetlili o čo ide. Ostávate sami sebou, lebo váš tím veľmi rýchlo vycíti pretvárku. Používate rôzne stimuly ako prostriedky, aby ste ľudí motivovali k tomu, aby robili viac dobrých ako zlých vecí. Dobre všetci vieme, že v zásade poznáme 3 stimuly a to morálne, sociálne a ekonomické, ale obvykle ich nachádzame obsiahnuté v jednom. Vy tomu rozumiete. Vykonávate veľké veci s minimálnymi prostriedkami. Veľmi jasne rozpoznáte čo „zákazníci“(študenti) chcú.

Zamyslite sa na tým všetkým. Toto je váš obraz, váš profil (už vyššie spomínaných vašich schopností a zručností). To je to, začo manažéri špičkových podnikov platia obrovské peniaze, aby sa to naučili, alebo platia  „renomovaným“ vzdelávacie  inštitúcie, aby to naučili ich zamestnancov. Lenže nie všetko sa dá kúpiť a naučiť. Vy toto všetko máte a bežne používate. Kombinácia podmienok v ktorých pracujete, okolnosti, do ktorých sa denne dostávate, váš talent podkutý aj vaším vzdelaním, je tou najlepšou legitimáciu do sektoru biznis.

Čo však môže byť váš handicap (aj to iba nachvíľu) je finančné riadenie alebo rôzne ekonomické väzby, ktoré v podnikoch na vás čakajú. Môžem vás ubezpečiť, že toto sa dá hravo doštudovať a vy ako pedagóg sa vlastne celý život vzdelávate, takže v zásade tu problém nevidím. Vaše formálne vzdelanie, diplom, vysvedčenie nie je alebo nemalo by byť vaším väzením, obmedzením, ale naopak, výborným základom na reštart. Zdvihnite teda s prepáčením svoj zadok, a urobte krok vpred. To čo ste doteraz robili berte ako užitočnú skúsenosť a výborný základ, na ktorom môžete ďalej budovať, a nie ako koniec kariéry. Na záver prvej časti by som zacitoval ešte  J. A. Komenského: „...mnoho som sa naučil  od svojich učiteľov, viac však od svojich spolužiakov ale najviac od svojich žiakov“. Ako dlho pracujete so svojím tímom, svojimi žiakmi?

K téme Business Like Classroom, sa pokusím ešte niekedy vrátiť.

V ďalšie časti (dúfam, že v krátkej budúcnosti) ako som spomínal vyššie, sa vrátim k vám, ktorí napriek všetkému, ste sa rozhodli predsa len zostať v školstve. Bude to pravdepodobne viacej Classroom Like Business ako Business Like Classroom.

 

A vy manažéri firiem, nebojte sa zamestnať dobrého pedagóga.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?